Kreslenie zložitejších objektov=

Použitie Textu

Jednou z najúnavnejších činností pri rysovaní je používanie poznámok vo výkreso= ch. AutoCad túto činnosť nielen zrýchľuje, ale umožňuje použiť širokú škálu fontov, ktoré dodávajú výkresu profesioná= ;lny vzhľad.

Text patrí k najzložitejším grafickým entitám hlav= ne z hľadiska počtu atribútov a výpočtu pri prekreslení. Preto sa text často ukladá do samostatnej hladiny. Túto hladinu možno neskôr zmraziť, čím sa urýchli prekresľovanie výkresu.

Na popis nakreslených objektov, krátke nápisy a poznámky sa v AutoCade používa text, ktorý sa označuje ako Single Line = Text. Nie je to však jednoriadkový text, ako sa z názvu zdá, ale krátky blok textu. Na vkladanie rozsiahleho textu s formátovaním, delením slov, viacnásobnými štýlmi textu a mnohými = ďalšími možnosťami sa používa text označovaný ako= Multiline Text.

Single Line Text:

Na vkladanie Single Line Textu sa používajú dva príkazy: TEXT a DTEXT.<= /p>

Príkaz TEXT

Príkazom TEXT prid&aacut= e;me do výkresu jednoriadkové texty s ľubovoľnou veľkosťou, uhlom sklonu a fontom. Na takto vytvorený = text možno použiť väčšinu modifikačných operácií ako napr. škálovanie, rotáciu, po= sun, skosenie, zrkadlenie atď.

Príkaz TEXT ma tieto vo&= #318;by:

Justify/Style/<Start point>:

Štandardne je nastavená vo= ľba Start point, ktorá vyzýva používateľa k zadaniu bodu, od ktorého sa bude kresliť text. Po tejto voľbe nasleduje nastavenie výšky textu (HEIGHT), ktor&uacu= te; je možné zadať dynamicky pomocou myši, alebo zadaním presnej veľkosti pomocou klávesnice. Násl= edne používateľ určí uhol vykreslenia textu (ANGLE)= . Na záver sa zadá požadovaný text. Po stlačení klávesy ENTER sa ukončí prík= az a text sa zobrazí na obrazovke.

Voľba Justify sa použí= ;va na formátovanie textu. Jej parametre sú:

Align/Fit/Center/Middle/Right/TL/TC/TR= /ML/MC/MR/BL/BC/BR:

Align &#= 8211; umožňuje určiť súčasne výšku te= xtu a jeho orientáciu pomocou koncových bodov úsečky, ktorá zároveň určuje dĺžku textového reťazca. Výška textu sa určí proporcionálne vzhľadom na šírku textu, ktorá závisí od dĺžky úseč= ;ky a počtu znakov textového reťazca.

Fit R= 11; to isté ako Align s pridanou možnosťou zmeny výšky textu.

Center &= #8211; text bude vycentrovaný podľa zadaného stredového = bodu (Center point), ktorý je priesečníkom stredovej osi textu a základne textu.

Middle -= text bude vycentrovaný podľa bodu, ktorý je priesečník= om horizontálnej a vertikálnej osi textu.

Right &#= 8211; text bude zrovnaný na pravo vzhľadom na zadaný koncový= bod textu (End point), ležiaci v základni textu.

TL, TC a= TR – tieto skratky znamenajú (TopLeft, TopCenter a TopRight) a určujú zarovnanie textu v poradí naľavo, napravo a na stred pričom body, vzhľadom na ktoré sa = text zarovnáva ležia v hornej časti textu.

ML, MC a= MR – to isté len referenčné body ležia na horizontálnej osi textu (M ako Middle).

BL, BC a= BR - to isté len referenčné body ležia v základni textu (B ako Bottom).

Na stavenie typu použitého= fontu a jeho štýlu sa používa voľba STYLE. Táto voľba vyzýva používateľa k zadaniu názvu štýlu textu, ktorý bude použitý. Zoznam nastavených štýlov je možné zobraziť zadaním znaku ? a potvrden&iacu= te;m klávesou ENTER. Fonty a štýly písma sú uložené v adresári /FONTS v súboroch s koncovkou .SHX.

Príkaz DTEXT

Často je potrebné do výkresu zadať poznámku alebo popis nejakého objek= tu, pričom odpovedajúci text si vyžaduje viac ako jeden riadok. Ďalšou požiadavkou býva možnosť preruš= iť zadávanie textu, vykonať nejakú operáciu a ďalej pokračovať v predošlom texte. Tieto výhody prináša príkaz DTEXT (Dynamic Text = ), ktorý zjednodušuje prácu s príkazom TEXT<= /b>. Parametre obidvoch príkazov sú totožné. DTEXT<= /b> naviac umožňuje zobrazovanie textu a umiestnenie textu počas písania. Po stlačení klávesy ENTER sa kurzor pres= unie na druhý riadok a pokračuje zadávanie textu. Pre ukončenie je potrebné 2x stlačiť ENTER.

Na doplnenie predchádzajú= ;ceho textu stačí pri výzve:

Justify/Style/<Start point>:        stlačiť klávesu ENTER.

Práca so štýlmi:=

Nové štýly sa vytvárajú pomocou príkazu STYLE (nie predchádzajúcou voľbou style !). Dialógové okno Text Style umožňuje vytvárať meniť a premenovávať štýly písma použitého vo výkrese. V kolónke Font používateľ určí názov fontu, form&aacut= e;tovanie znakov (bold, italic, regular), výšku fontu a prípa= dne použitie ázijských znakových sád ako napr. kanji zaškrtnutím políčka Big Font u niektorých fontov. V kolónke Effects je možné nastaviť niektoré špeciálne vlastnosti textu ako zrkadlenie vzhľadom na horizontálnu os tex= tu, písanie textu sprava d= oľava, zakosenie textu, škálovanie šírky písma. Vpl= yv všetkých nastavení na text sa zobrazuje v okne Prev= iew.

Mierka textu:

AutoCad štandardne umožň= ;uje kresliť výkresy v plnej mierke. Myslí sa tým= to, že vzdialenosti zadávame tak ako sú v skutočno= sti, pričom si ich aplikácia pred vykreslením automaticky redukuje na požadovaný rozmer výkresu . Táto dobrá vlastnosť AutoCadu však môže spôsobiť problémy pri zadávaní textu. Výšku textu je potrebné vypočítať na základe mierky výkresu, pretože prechode z vä&= #269;šieho na menší formát výkresu sa môže sta= 57;, že text nebude po zmenšení čitateľný. Výšku textu určíme vynásobením jeho p= ožadovanej veľkosti na výkrese a mierkového prevodového faktoru ( ak mierka 1:10 potom m. faktor je 10).

Špeciálne znaky:

Text v AutoCade je možn&eacu= te; doplniť o riadiace kódy alebo špeciálne znaky. Napríklad pre vytvorenie vety: Toto je podčiarknutý text.

musíme zadať:    Toto je %%podčiarknutý%%u text.

Nasleduje zoznam riadiacich kód= ov a popis špeciálnych znakov:

%%o

zapne alebo vypne kreslenie čia= r nad textom

%%u

zapne alebo vypne podčiarknutie= textu

%%d

zapíše znak stupňa = °

%%p

zapíše znak plus-m&iacut= e;nus

%%c

zapíše znak priemeru

%%%

zapíše znak %

%%nnn

umožní použitie rozšírených znakových sád pre niektoré špeciálne fonty

Modifikácia existujúc= eho textu:

Asi najjednoduchší spôsob na modifikáciu textu je použitie ikony Properti= es z nástrojovej lišty. Po vybratí textového objektu je možné v dialógovom okne Modify Text upraviť samotný text ako aj jeho atribúty.

Ďalšia možnosť modifikácie textu je vhodná v prípade ak potrebuj= eme editovať len samotný text a to vo viacerých textových objektoch. Úprava textu sa prevedie príkazom= DDEDIT.

Multiline Text:=

<= span lang=3DSK>

Na zadávanie rozsiahlejš&i= acute;ch textov a formátovaných odstavcov s delením slov sa používa príkaz MTEXT alebo ikona v nástrojovej palete DRAW . Po určení prvého vzťažného bodu obd= 4;žnika, do ktorého sa bude text vykresľovať a pred zadan&iacu= te;m druhého máme nasledujúce možnosti na zmenu atribútov textu: [Height/Justify/Rotation/Style/Width]

Na rozdiel od predošlých príkazov pribudli možnosti na zmenu uhla rotácie textu a nastavenie šírky textového reťazca. Ak je tá= to vzdialenosť prekročená text bude rozdelený na ďalší riadok. Na záver AutoCad zobrazí dial&= oacute;gové okno Multiline Text Editor. V prvej záložke tohto dialógu sa nastavuje typ fontu, veľkosť písma, formátovanie a vkladanie špeciálnych symbolov a vykresľovanie zlomkov. Zlomok musí byť v tvare= 1/2 a po označení, je možné tento zlomok konvertovať na symbol matematický zápis zlomku, pomocou ikony zlomku. V záložke Properties sa nastaví štýl, zarovnanie textu šírka a rotácia textovej oblasti. Posledná záložka slúži na vyhľadávanie a prepisovanie textu. Tlačítko Impo= rt Text... umožňuje importovať text z textových súborov.

Šrafovanie

Na sprehľadnenie výkresov = alebo vyjadrenie materiálových vlastností objektov sa v technickom kreslení často používa šrafovanie. AutoCad umožňuje používať celú paletu štandardne definovaných šrafovacích vzorov alebo po= užiť používateľom definované vzory. AutoCad používa šrafovaciu metódu nazvanú hraničné šrafovanie. Pred použitím tejto metódy musíme poznať hranicu šrafovanej oblasti, ktorá môže pozostávať z čiar, oblúkov, kružníc, 2D a 3D kriviek a 3D entít= . Vybrané entity sa musia pretína t.j. musí ísť o uzavretú oblasť. Šrafovanie sa správa ako samostatná entita alebo blok. Ak je potreba modifikovať šrafovací vzor je nutné použiť funkciu EXPL= ODE, ktorá rozbije šrafovací blok. Dialógové okno na nastavenie vlastností hraničného šrafovania= (Boundary Hatch) vyvoláme stlačením ikony v nástrojovej lišt= e DRAW alebo pomocou príkazu BHATCH. V tomto okne si používateľ môže nastaviť: šrafovací vzor(Pattern Type), vlastnosti šrafovacie= ho vzoru(Pattern Properties), určiť body patriace šrafov= anej oblasti(Pick Points), vybrať objekty pre definíciu šrafovacej oblasti(Select Objects) a použiť roz&= #353;írené možnosti výberu hranice pre zložité šrafovacie vzory(Advanced). Pred aplikovaním šrafovania na vybranú oblasť je možné použiť náhľad na šrafovanú oblasť pomocou tlačítka Preview Hatch. Nastavenia šrafovania obsahujú množstvo parametrov. Ak je potrebné použiť šrafovanie, ktoré už bolo použit&eac= ute; je možné ho zdediť od iného objektu so všetkými nastaveniami pomocou tlačítka Inherit Properties.

Ďalšie možnosti okna Boundary Hatch:

ISO Pen Width – nastavenie hrúbky pera pre ISO šrafovacie vzory<= /p>
Exploded= – rozbije šrafovací vzor na samostatné objekty

Associative – šrafovací vzor sa bude automaticky prispôsobova&#= 357; zmene hranice

Remove Islands – odstráni vnorené hraničné oblasti, ktoré budú následne prekreslené šrafovacím vzorom

<= b>Scale – škálovanie šrafovacieho vzoru

Angle – natočenie škálovacieho vzoru

Spacing = – vzdialenosť medzi elementmi šrafovacieho vzoru

Vnorené hranice

To ako sa AutoCad zachová pri nájdení vnorenej hranice v šrafovanej oblasti je možné nastaviť v dialógovom okne pokročilé nastavenia (Advanced Options) po stlačení tlačítka Advanced ... . Rozbaľ= ovací zoznam štýl(Style) ako vnorené hranice ovplyvňujú šrafovací vzor:

Normal &= #8211; šrafovanie sa striedavo mení, najprv je vyšrafovaná hraničná oblasť objektu, ak obsahuje vnorenú hranic= u, tak sa nešrafuje, ak aj vnorená hranica obsahuje vnorenú hranicu, tak tá bude vyšrafovaná a podobne.<= /p>
Outer &#= 8211; šrafovanie hraničnej oblasti, vnorené oblasti sa nebud&uac= ute; šrafovať.

Ignore &= #8211; vyšrafuje celú ohraničenú vnútornú oblasť, pričom ignoruje vnorené oblasti.

Definovať množinu hraničných objektov je možné v skupine Defi= ne Boundary Set:

From Everithing on Screen – vytvorí sa nová hranica založen&aacut= e; na objektoch práve sa nachádzajúcich na obrazovke, v prípade veľkého množstva týchto objek= tov, môže byť táto operácia časovo náročná.

From Existing Boundary Set – táto možnosť je nastaviteľná= ; iba ak už je použité nejaké šrafovanie a hraničná množina je už definovaná.

Make New Boundary Set – výber objektov, z ktorých AutoCad bude určovať hranice šrafovania. Táto možnosť ruší predchádzajúce množiny hraničných objektov.

Island Detection – zapína rýchlejšiu metódu na detekciu vnorených hraníc

Výber objektu, ktorý môže definovať hranicu sa vykoná pomocou rozbaľovacieho zoznamu Object Type pri zaškrtnutí voľby Retain Boundaries.

Presné umiestňovanie šrafovacieho vzor= u

Šrafovacie vzory používajú ten istý začiatok ako je zači= atok krokovania(SNAP), preto sa často stáva, že šrafovací vzor je v hraničnej oblasti posunutý= . Na presné umiestnenie šráfu je preto potrebné upraviť systémovú premennú Snapbase. Ako jej prvý parameter určíme namiesto konkrétnej hodnoty miesto na obrazovke odkiaľ chceme šrafovanie vykresľovať= ;.

Modifikácia šrafovacieho vzoru

-         pomocou uzlov, podobne ako modifikujeme iné objekty

-      =    pomocou príkazu HA= TCHEDIT

<= span lang=3DSK>Príkaz HATCHEDIT zobrazuje podobné dialógové okno ako príkaz BHATCH, len niektoré parametre nie sú modifikovateľné.=

Použitie Kriviek

V AutoCade existuje niekoľko možností ako vytvoriť hladké oblúky a krivky. Najjednoduchšou metódou je použitie príkazov ARC, CIRCLE, ELLIPSE. My sa však budeme venovať dvom metódam ako vykresliť interpolačnú alebo aproximačnú krivku pomocou príkazov PLINE a SPLINE.

Použitie lomenej čiary ako krivky

Na vytvorenie lomenej čiary sa používa príkaz PLINE. Voľby tohto prí= kazu boli popísané v druhej kapitole. Ako jedinou možnosť vytvorenia krivkového segmentu lomenej čiary = sme si uviedli použitie kružnicového oblúku sprístupneného pomocou voľby ARC. Z lomenej čiary však môžeme vytvoriť hladkú krivku aj iným spôsobom a to použitím príkazu PEDIT (Polyline Edit). Po zadan&iac= ute; príkazu nás AutoCad pomocou výzvy Select polyline:<= /i> vyzve k označeniu lomenej čiary, ktorej atribúty si prajeme modifikovať. Tento príkaz má tieto voľby:

Close/Join/Width/Edit vertex/Fit/Spline/Decurve/Ltype gen/Undo/eXit <X>:

Štandardne je nastavená vo= ľba eXit na ukončenie príkazu.

Close(Open) – otvorí alebo uzavrie lomenú čiaru pridaním alebo odstránením segmentu l. č.

Join = 211; voľba umožňuje pripojiť k vybranej lomenej či= are segmenty zložené z čiar, oblúkov a lomených čiar. Podmienkou spojenia je koincidencia koncových bodov spájaných segmentov. Príkaz pra= cuje iba v 2D

Width &#= 8211; zmena hrúbky všetkých segmentov lomenej čiary.

Edit Vertex – editovanie atribútov jednotlivých vrcholov lomenej čiary. Vrchol, ktorý je editovaný je označený značkou X. Voľby na editovanie vrcholov l. č. si popíšeme ďalej v texte.

Fit Curve – vytvorí hladkú interpolačnú krivku prechádzajúcu cez všetky vrcholy lomenej čiary. Kri= vka pozostáva z dvojíc oblúkov spájajúc= ich každú dvojicu vrcholov. Vytvorené krivky sú hladké, vo vrcholoch majú segmenty spoločné dotyčnice. Tieto dotyčnice môžeme meniť pomocou jednej z volieb voľby Edit Vertex. Pri interpolácii AutoCad používa kvadratické alebo kubické B ̵= 1; splajnové krivky.

Spline &= #8211; vykreslí kvadratickú alebo kubickú B – splajnovú krivku, ktorá prechádza prvým a posledným vrcholom lomenej čiary. Vrcholy lomenej čiary v tomto prípade tvoria riadiaci polygón.

Decurve = – opačný proces, vytvorenie lomenej čiary z hladkej kri= vky. Informácie o krivke sa stále pamätajú.

Ltype gen – bodko-čiarkovaná čiara. ON – plná čiara = cez vrchol, OFF bodka vo vrchole.

Undo = 211; zrušenie predchádzajúcej operácie

Exit= – ukončenie príkazu

<= span lang=3DSK>Na určenie typu B – splajnovej krivky sa použ&iac= ute;va príkaz SPLINETYPE. Príkaz má dve voľby:

5 – kvadratický B - splajn

6 – kubický B – splajn

<= span lang=3DSK>

<= span lang=3DSK>V prípade, že potrebujeme zobraziť riadiaci polygón krivky vytvorenej pomocou príkazu PEDIT, stačí nastaviť príkaz SPLFRAME na hodnotu 1. Presnosť aproximácie alebo počet vyčíslen&yacu= te;ch bodov na krivke je nastavená v premennej SPLINESEGS. Štandardne je nastavená na hodnotu 8. Väčšie hod= noty umožňujú vykresliť hladšiu krivku, ale tá má vyššie pamäťové nároky a pomalšie sa prekresľuje.

<= span lang=3DSK>

<= span lang=3DSK>
<= u>Editovanie atribútov vrcholov lomenej čiary (Edit = Vertex):

<= span lang=3DSK>

<= span lang=3DSK>Next/Previous/Break/Insert/Move/Regen/Straighten/Tangent/Width/eX= it <N>:

<= span lang=3DSK>

<= i>Next/Previous – pohyb po vrcholo= ch lomenej čiary

Break &#= 8211; prerušenie lomenej čiary medzi dvoma určenými bodmi. = Po voľbe nasleduje výzva:

<= span lang=3DSK>Next/Previous/Go/eXit <N>:, kde pomocou N/P určí= ;me druhý vrchol a GO rozpojí l. č.

<= i>Insert – pridanie nového = vrcholu lomenej čiary alebo krivky za nastavený vrchol.

<= i>Move – zmena polohy označeného vrcholu

<= i>Regen – regeneruje krivku hlavne v súvislosti s voľbou Width

<= i>Straighten – lomenú č= ;iaru medzi dvoma určenými bodmi nahradí úsečkou.<= /span>

<= i>Tangent – používa sa= pri interpolácii, umožňuje určiť smer dotykové= ;ho vektoru vo vrchole

<= i>Width – nastaví š&ia= cute;rku čiary na začiatku a na konci segmentu nasledujúceho bezprostredne za vybraným vrcholom. Následne je potrebn&eacut= e; použiť voľbu Regen.

<= span lang=3DSK>

<= u>Použitie presných splajnových kriviek

<= u>

<= span lang=3DSK>V predchádzajúcom texte sme sa oboznámi= li s postupom ako konvertovať lomené čiary na B – splajnové krivky. AutoCad však umožňuje použi= 57; aj presnejšie a modifikovateľnejšie krivky označov= ané ako NURBS (Non Uniform Rational B-Spline). Nezanedbateľnou výho= dou týchto kriviek sú aj menšie pamäťové nároky oproti lomeným čiaram.

<= span lang=3DSK>Kreslenie NURBS kriviek vyvoláme pomocou príkazu SPLINE. AutoCad následne vyzve používateľa k zadaniu počiatočného bodu <Enter First Point> alebo je možné označiť lomenú čiaru, ktorá = bola príkazom PEDIT konvertovaná na splajn a tu skonvertovať na NURBS pomocou voľby <Object>. Po zadan&iacu= te; prvých dvoch bodov AutoCad sprístupní nasledujú= ce voľby:

<= span lang=3DSK>

<= span lang=3DSK>Close/Fit Tolerance/<Enter point>:

<= span lang=3DSK>

<= i>Close – uzavrie NURBS krivku

<= i>Fit Tolerance – umožňu= je zmeniť štandardne nastavenú interpolačnú krivk= u na aproximačnú, s tolerančnou hodnotou >0.

<= i>Enter Point – pokračovanie v zadávaní vrcholov krivky

<= span lang=3DSK>

<= span lang=3DSK>Po stlačení pravého tlačítka my= 53;i sa ukončí fáza zadávania vrcholov a používateľ je AutoCadom vyzvaný k zadan= iu dotykových vektorov v začiatočnom a koncovom bode krivky.

<= span lang=3DSK>Splajnové krivky sa odlišujú od ostatný= ch typov objektov a mnoho štandardných editačných príkazov s nimi nepracuje. Na úpravu týchto krivi= ek sa používa príkaz SPLINEDIT s nasledujúcimi parametrami:

<= span lang=3DSK>

<= span lang=3DSK>Fit Data/Close/Move Vertex/Refine/rEverse/Undo/eXit <X>:

<= span lang=3DSK>

<= i>Fit Data – voľba má nasledujúce možnosti:

<= span lang=3DSK>

Add/Close/Delete/Move/Purge/Tangents/toLerance/eXit <X>:

Add – vytvorenie nového v= rcholu medzi dvoma zvolenými vrcholmi

Close/Open – uzatvorenie alebo o= tvorenie krivky

Delete – odstránenie uzla (nefunguje undo)

Move – zmena polohy uzla<= /p>
Purge – odstráni dá= ;ta pre splajn z databázy, pričom v príkazovom riadku zmizne voľba Fit Data

Tangent – určenie smeru dotykového vektora

Tolerance – ako Fit Tolerance= pri definícii SPLINE

Exit – ukončenie režim= u Fit Data

<= span lang=3DSK>

<= i>Close/Open - uzatvorenie alebo otvoren= ie krivky

<= span lang=3DSK>

<= i>Move Vertex - voľba má nasledujúce možnosti:

=             &nb= sp;            =             &nb= sp;            =             &nb= sp;

Next/Previous/Select Point/eXit/<Enter new location>:

Next/Previous – posun po vrcholo= ch splajnu

Select Point – výber vrch= olu splajnu, ktorý má byť editovaný

Exit – ukončenie tohto re&#= 382;imu

<= span lang=3DSK>

<= i>Refine – voľba má nasledujúce možnosti:

<= span lang=3DSK>

<= span lang=3DSK>     &nb= sp;      Add control point/Elevate Order/Weight/eXit <X>:

<= span lang=3DSK>     &nb= sp;

<= span lang=3DSK>     &nb= sp;      Add control point – pridanie riadiaceho vrcholu

<= i>     &nb= sp;      Elevate Order – zvýšenie stupňa N= URBS krivky (max 26)

<= span lang=3DSK>     &nb= sp;      Weight – veľkosť priťahovania NURBS krivky k riadiacim vrcholom

Exit – ukončenie tohto re&#= 382;imu

<= span lang=3DSK>

<= i>Reverse – obracia smer splajnovej krivky, tvar krivky sa nemení. Táto voľbu je využívaná len špeciálnymi aplikáciami= .

<= span lang=3DSK>

<= i>Undo – vrátenie predo#= 3;lej zmeny

<= span lang=3DSK>

<= i>Exit – ukončenie prí= kazu SPLINE

<= span lang=3DSK>

<= span lang=3DSK>

%%o	zapne alebo vypne kreslenie čia= r nad textom
%%u	zapne alebo vypne podčiarknutie= textu
%%d	zapíše znak stupňa = °
%%p	zapíše znak plus-m&iacut= e;nus
%%c	zapíše znak priemeru
%%%	zapíše znak %
%%nnn	umožní použitie rozšírených znakových sád pre niektoré špeciálne fonty