MIME-Version: 1.0 Content-Type: multipart/related; boundary="----=_NextPart_01C6423D.5C44D150" Tento dokument je jednosúborová webová stránka, nazývaná tiež webový archív. Ak sa zobrazuje toto hlásenie, váš preh?adáva? alebo editor nepodporuje súbory webových archívov. Prevezmite preh?adáva?, ktorý podporuje webové archívy, napríklad program Microsoft Internet Explorer. ------=_NextPart_01C6423D.5C44D150 Content-Location: file:///C:/D16B49F6/lesson6.htm Content-Transfer-Encoding: quoted-printable Content-Type: text/html; charset="us-ascii"
AutoCad =
R14.0
[ Prednáška č.6 ]
Zobrazenie objektu v troch rozmer= och napomáha k vytvoreniu predstavy o jeho tvare a často sa týmto zobrazením ovplyvňuje aj celková koncepcia návrhu.
Ďalšou výhodou kresle= nia v troch rozmeroch je aj to, že z 3D modelu môžeme odvodiť 2D výkresy, čo v prípade použitia štandardných 2D kresliacich techník v určitých prípadoch môže byť časovo náročné. Napríklad, ak vytvorí= me v 3D priestore mechanickú súčiastku, tak veľmi jednod= ucho odvodíme jej nárys, pôdorys a bokorys.
V AutoCade existuje niekoľko možností ako kresliť v 3D alebo vytvoriť ilúziu trojrozmerného priestoru pomocou zobrazení a projekcií.
Skôr ako prejdeme k pr&aacu= te;ci v 3D objasníme si niekoľko základných pojmov AutoCadu, ktoré sa využívajú pri práci s výkresom.
AutoCad umožňuje pracova#= 7; na výkrese buď v modelovom, alebo výkresovom priestore. Väčšina práce na výkrese sa odohráva v modelovom priestore. V tomto priestore môžeme vytvárať, modifikovať a spracovávať 2D alebo 3= D modely reálnych objektov. Staršie verzie AutoCadu mali len modelov&yac= ute; priestor. Výkresový priestor sa používa na zobraz= enie niekoľkých pohľadov na navrhovaný model, vytvorenie pomenovaní a informačných textov výkresu, ktoré nie sú potrebné pri práci s modelom. Každý pohľad môže zobraziť rozličné časti modelu alebo modelového priestoru a správa sa ako samostatná virtuálna obrazovka. Viditeľnosť hladín je riadená samostatne pre každé okno, čo umožňuje zobraziť rôzne verzie tej istej oblasti. Výrezy je možné presúva= ť, kopírovať a škálovať. Ak sa však kreslí niečo vo výkresovom priestore, nestane sa to súčasťou modelového priestoru. Môž= e to však byť zobrazené.
Prepínanie medzi výkresovým a modelovým priestorom umožň= uje systémová premenná TILEMODE. Ak je nastaven&aac= ute; hodnota 0 (vypnutá) potom je aktivovaný výkresov&yacut= e; priestor. Ak je nastavená hodnota 1 (zapnutá) potom sa pracuje v modelovom priestore. Stav tejto premennej možno zistiť a zmeniť v spodnej lište AutoCadu, kde je označená textom TILE alebo pomocou menu Viev/Model(Pa= per) Space. V prípade, že je však použitá voľba Model Space Floating, tak po vypnutí TILE je umožnené editovanie modelového priestoru v jednotlivých oknách výrezu. V tomto prípade ostávame v modelovom priestore o čom nás informuje text MODEL v spodnej lište AutoCadu. = Ak je TILEMODE =3D0 potom sa s výkresmi pracuje ako s entitami AutoCadu: premiestňovanie, kopírovanie, škálovanie, mazanie.
Hranice výrezov vo výkre= sovom priestore je možné priradiť niektorej z hladín= . Ak takúto hladinu potom vypneme hranica výrezu zmizne. Tento poznatok sa dá využiť pri záverečnej kompozícii výrezov, kde si zväčša neprajeme zobraziť rámy výrezov.
Príkazy na prácu s modelovým a výkresovým priestorom:<= /p>
PSPACE &= #8211; nastavenie výkres. priestoru za predpokladu vypnutej sys. prem. T= ILE
MSPACE &= #8211; nastavenie modelového priestoru
MVIEW = 8211; ak TILEMODE =3D 0 tak tento príkaz umožňuje vytvárať pohľady na modelový priestor, ktoré sú umiestnené vo výkresovom priestore. V modelovom priestor= e je obdoba tohto príkazu príkaz VPORTS.
Voľby príkazu MVIEV<= /i> sú:
ON / OFF = / Hideplot / Fit / 2 / 3 / 4 / Restore / <First Point>:
ON/OFF &= #8211; vypnutie, zapnutie vybraného pohľadu
Hideplot= – nastavenie nevykresľovania skrytých a pomocných čiar pri tlači
Fit R= 11; natiahnutie pohľadu do modelového priestoru na celý oknový výrez, inak zadávanie okna výrezu pomocou ukazovateľa myši.
2/3/4 – počet výrezov alebo pohľadov na obrazovke
Restore = – umožňuje vytvoriť pohľady na základe pohľad= ov uložených príkazom VPORTS
VPORTS &= #8211; príkaz pracuje len v modelovom priestore a má tieto voľby:
Save / Re= store / Delete / Join / SIngle / ? / 2 / <3 > / 4:
Pravouhlú štandardnú mriežku môžeme zmeniť na izometrickú zaškrtnutím voľby Izometric Snap v dial= ógovom okne vyvolanom príkazom DDRMODES alebo pomocou menu Tools/= Drawing Aids. V izometrickej mriežke súradnicové osi XY zvierajú uhol 120°. Uhol medzi osami XZ alebo YZ je 60°. Súradnicovú rovinu, v ktorej sa bude kresliť vyberi= eme v dialógovom okne Drawing Aids pomocou položiek = Left(rovina XZ), Top(rovina XY), Right(rovina YZ). Počas kreslenia sa medzi týmito rovinami prepína pomocou klá= ves CTRL+E. Ak je zapnutý mód ORTHO, úsečky sa kreslia rovnobežne s osami. Ak spustíme príkaz Ellipse= i>, nachádza sa tam voľba Isocircle pomocou nej môžeme zostrojiť izometrické kružnice. Na izome= trické kreslenie možno použiť len príkazy LINE, PL= INE a ELLIPSE.
Jednou z možností ako nakresliť model 3D objektu je jeho vytvorenie v dvojrozmernom priestore a následné vysunutie do 3D. Pod vysunutí= ;m rozumieme priradenie určitých hodnôt súradnici Z vytváraným 2D objektom.
Ak máme vytvorené náčrty objektov v 2D priestore môžeme im priradiť hrúbku (THICKNESS) pomocou ikony Object Properties alebo príkazu DDMODIFY. Pod hrúbkou sa<= span style=3D'mso-spacerun:yes'> v AutoCade rozumie dĺ= 82;ka, ktorá sa priradí Z-tovej súradnici objektov. V prípade ak chceme kresliť všetky nasledujúce objekty rovnakou hrúbkou môžeme použiť príkaz THICKENSS, ktorým zmeníme nastavenie systémovej premennej určujúcej veľkosť vytiahn= utia v smere súradnice Z. Aby sme videli výsledok tejto oper&= aacute;cie je potrebné zmeniť pohľad na výkres pomocou príkazu VPOINT.
Príkaz ELEV použije= me na zadanie základnej úrovne objektov a výšky objektov vzhľadom na rovinu určenú súradnicov&yacut= e;mi osami XY. Príkaz má dva parametre, ktorými sa urč= í nová hodnota elevácie alebo zdvihu objektu a jeho nová hrúbka v smere osi Z. V prípade ak potrebujeme kresliť objekty v rovine, ktorá je rovnobežná s rovinou XY, ale je posunutá v sme= re súr. osi Z, môžeme nastaviť sys. premennú ELEVATION na stanovenú hodnotu a všetky objekty sa budú kresli= 357; v danej rovine.
Ak v príkaze VPOINT namiesto výberu voľby vektora pohľadu alebo uhlov azimutu a elevácie stlačíme klávesu ENTER objav&iacu= te; sa na obrazovke súradnicový kríž a dvojica sústredných kružníc predstavujúcich kompas. Pohybom terčíka v oblasti sústredných kružníc sa mení poloha súradnicových osí. Aktuálnu polohu vzhľadom na stred sústredných kružníc zobrazuje dynamický snímač polohy súradníc v dolnej časti o= kna AutoCadu. Súradnicový kríž zobrazuje orient&aacut= e;ciu pozorovateľa vzhľadom na vytvorený model. Vnútornú kružnicu si možno predstaviť ako pologuľu nachádzajúcu sa nad nakresleným modelom. Čím bližšie sa nachádza terčík k stredu sústredných kružníc, tým väčšia je elevácia. Ak terčík zhodn&yacut= e; so stredom sústredných kružníc, súradnicová os Z smeruje k pozorovateľo= vi a pohľad na výkres predstavuje pôdorys. Ľav&yac= ute; vnútorný kvadrant predstavuje pohľad na výkres zo záporného smeru osi X-ovej (alebo z ľavého dolného rohu). Podobne ostatné vnútorné kvadran= ty. Ak terčík posunieme do vonkajších kvadrantov, ide o pohľad zdola na vytvorený model.
Túto voľbu príkazu = VPOINT je možné vyvolať aj pomocou menu View/3D Vievpoint/Trip= od.
Použitie menu View/3D Vievpoin= t/Select je ďalším spôsobom ako nastaviť pohľad na výkres pomocou jednoduchého dialógového okna. Štvorcová stupnica nachádzajúca sa vľavo umožňuje výber uhla pohľadu vzhľadom na os X<= /i>. Polovičný kruh na pravo nastavuje veľkosť elevácie.
AutoCad ponúka na vizualiz&aacu= te;ciu trojrozmerných modelov niekoľko techník. Patria medzi ne jednoduchšie metódy ako potlačenie zobrazovania zakrytých hrán a tieňovanie, alebo zložitejšie ako rendering, použitie materiálov a textúr a fotorealistické zobrazovanie. V prípade ak výsledky vizualizácie v AutoCade nie sú postačujúce, je možné použiť= ; aj iné vizualizačné nástroje pretože výstupné súbory AutoCadu sú široko podporované. Fotorealistické zobrazovanie presahuje rá= mec tejto prednášky a preto sa mu nebudeme venovať.
Zložité 3D modely zobrazen= é pomocou príkazu VPOINT bývajú často značne neprehľadné z dôvodu zobrazenia všetkých hrán tvoriacich objekt. Identifikácia priesečníkov takýchto objek= tov je nemožná, pokiaľ nevieme poradie zobrazených obje= ktov vzhľadom na pozorovateľa. Tento problém dokáže čiastočne vyriešiť príkaz HIDE, ktor&yacu= te;m je možne skryť zakryté hrany modelu a takto vytvori= 357; lepšiu predstavu o modelovanom objekte. Príkaz sa nachádza aj v menu View/Hide. Hide neskrýva textové objekty, pokiaľ textu nie je priradená hrú= ;bka(thickness). Kružnice vytiahnuté do priestoru sa zobrazia po použit&iac= ute; príkazu HIDE ako valcové telesá (sú vyplnené). Ak sa však namiesto kružnice použijú dva oblúky bude toto teleso zobrazené ako valcová ploc= ha (otvorené). Na zobrazenie plných telies je možné použiť kružnice, segmenty lomenej čiary s nenulovou šírkou, objekty vytvorené príkazom SOLID. Príkaz SOLID umožňuje vytvoriť vyplnené plochy, ktoré sa po vytiahnutí do 3D správajú a= ko vyplnené telesá. Príkaz HIDE neskrýva hrany zakryté= ; objektom patriacim hladine, ktorá je vypnutá.
Hraničné body pre obdĺžnik v príkaze SOLID sa zadávajú podľa nasledujúceho obrázku:
&=
nbsp; &nbs=
p; 1 &=
nbsp; &nbs=
p; 2
&nb= sp;
Na názornejšie zobrazenie = 3D modelu je možné využiť príkaz SHADE, al= ebo pomocou menu View/Shade.... Rôzne tipy tieňovania sa nastavujú pomocou príkazu SHADEDGE. Tento príkaz očakáva zadanie jednej z hodnôt 0,1,2,3, ktorých význam je nasledujúci:
0 – tieňovanie povrchov bez zvýraznenia hrán
1 – tieňovanie povrchov so zvýraznením hrán
2 – tieňovanie povrchov far= bou pozadia a hrany farbou povrchu
3 – opačne ako v 2
Pri práci s 3D objektmi je potrebné mať dostatočnú predstavu o úlo= he 3D súradníc vo vytváranom modeli. Pre zjednodušen= ie zadávania 3D bodov ponúka AutoCad techniku nazývanú filtrovaním súradníc. Filtrovanie umožňuje postupné zadávanie ľubovoľnej kombinácie alebo aj jednotlivých súradníc bodu. Používateľ najskôr určí, ktoré súradnice sa budú zadávať a po ich zadaní bude AutoCadom vyzvan&yacut= e; na zadanie zvyšných súradníc. Napríklad ak potrebujeme nakresliť úsečku v 3D priestore, prič= ;om v pôdoryse výkresu vieme určiť len súrad= nice X,Y a na súradnicu Z potrebujeme nárys výkresu môžeme postupovať podľa nasledujúceho návodu:
-&nb= sp; aktivujeme príkaz LIN= E
-&nb= sp; pri výzve na zadanie počiatočného bodu stlačíme kl. SHIFT a pravé tlačítko myši a z menu vyber= ieme Point Filters/.XY
-&nb= sp; zvolíme bod v pôdorysnom pohľade
-&nb= sp; prepneme sa do nárysného pohľadu na model a určíme = Z-ovú súradnicu v danom bode
-&nb= sp; analogicky postupujeme pri zadávaní ďalších bodov
Pri výbere umiestnenia bodov môžeme použiť režim OSNAP, ale len dočasný t.z. SHIFT+pravé tlačítko myši a z menu vybrať typ uchopenia bodu. Najskôr je potrebné zadať filter a až potom režim uchopenia. V prípade ak sa na miesto hodnoty súradnice napíše znak @ , tak sa použije hodnota súrad= nice predchádzajúceho bodu.
V AutoCade je pevne nadefinovan&y= acute; globálny súradnicový systém (WCS), ktorý nemôže byť zmenený. Používateľ má však možnosť definovať si vlastný vzťažný súradnicový systém (vzhľ= adom ku globálnemu súr. sys.), ktorý sa nazýva u&= #382;ívateľský súradnicový systém (UCS). Počiatok UCS môže byť umiestnený kdekoľvek vnútri WCS a jeho osi môžu byť ľubovoľne orientovan&eac= ute; a natočené. Používanie UCS má množ= stvo výhod medzi, ktoré patrí napríklad posunutie konštrukčnej roviny na ľubovoľné miesto v rámci WCS alebo zjednodušenie umiestňovania bodov. = Ak sa body vo WCS líšili vo všetkých súradniciach, v UCS sa môžu líšiť l= en v dvoch. Užívateľských súradnicov&yacut= e;ch systémov si môžeme nadefinovať ľubovoľn&ya= cute; počet. Práve jeden z nich je však aktuálny a to znamená, že všetky zadávania súradníc sa vzťahujú k tomuto systému= . Ak sa pracuje s niekoľkými výrezmi, všetky používajú ten istý aktuálny UCS. UCS je možné definovať aj vo výkresovom priestore.<= /p>
Pre zjednodušenie si možno U= CS predstaviť ako 2D rovinu (výkres). Ak napríklad má= ;me 3D model domu so šikmou strechou a potrebujeme na túto str= echu nakresliť strešné okno, tak jednou z možnost&iac= ute; ako toto dosiahnuť je položiť UCS rovný rovine strechy s počiatkom v jej rohu. Následne už kreslí= ;me akoby v 2D priestore, pričom stále vytvárame 3D obj= ekt.
AutoCad si pamätá 10 posledných súradnicových systémov. Aktuá= lny zdvih platí aj keď sa zmení UCS a určuje konštrukčnú rovinu pre aktuálny UCS.
Príkaz UCS
Užívateľské sy= stémy možno definovať viacerými spôsobmi. Môžeme ich používať samostatne alebo vo vzájomnej kombinácii. Medzi základné operácie s UCS patria:
· definovanie nového začiatku roviny Oxy alebo novej osi Z
· skopírovanie orientácie podľa existujúceho objektu
· nastavenie nového UCS podľa aktuálneho smeru pohľadu
· otočenie aktuáln= eho UCS okolo ľubovoľnej osi.
· uloženie a obnoven= ie UCS podľa jeho názvu
Príkaz UCS má nasledujúce voľby:
Origin/ZAxis/3point/OBject/View/X/Y/Z/= Prev/Restore/Save/Del/?/<World>:
Origin &= #8211; zadefinovanie nového počiatku súradnicového systému, smer osí sa nemení
ZAxis = 8211; nový UCS sa zadefinuje pomocou nového počiatku sú= r. sús. a bodom na osi Z v jej kladnej časti, ak sa bude prázdna odpoveď na 2. bod =3D> os Z-ová || s pôvodnou osou Z
3Point &= #8211; nový UCS zadaný pomocou počiatku a bodov určujúcich kladné smery osí x a y, sú= r. systém bude pravotočivý, smer kladnej časti osi z sa určí pravidlom pravej ruky, ak prázdna odpoveď na: &n= bsp; 1. výzvu =3D> začiatok sa nezmení
= &nb= sp; 2. výzvu =3D> smer osi x sa zachová
= &nb= sp; 3. výzvu =3D> os y || s rovinou XY starého UCS
OBject &= #8211; definovanie nového UCS podľa vybraného geometrické= ;ho objektu; nový UCS má kladnú poloos osi Z zhodnú so Z-ovú os vybraného objektu; rovi= na XY nového UCS je rovnobežná z rovinou XY, ktor&aacu= te; bola použitá pri vytváraní objektu; ako objekty nemôžu byť použité nasledujúce entity: 3D solid, 3D polyline, 3D mesh, viewport, mline, region, spline, ellipse, ray, xline, leader, mtext;
nový UCS je definovaný podľa nasledujúcej tabuľky:
Objekt |
Počiatok
UCS |
X-ová
os |
stred oblúka |
prech. konc. bodom ARC –
bližšie k výberu |
|
kružnica (circle) |
stred kružnice |
cez bod výberu |
kóta (dimension) |
stred kót. textu |
X || s X UCS použitý=
;m pri
kótovaní |
úsečka (line) |
koncový bod |
úsečka v rovine XZ,
druhý konc. bod má y=3D0 |
bod (point) |
bod |
štandardne |
2D lom. čiara (2D polyline) |
začiatok krivky |
zo začiatku do nasledujú=
ceho
vrcholu |
doska (solid) |
1. bod |
úsečka 1., 2. bod=
|
stopa (trace) |
1. bod |
leží v stredovej =
269;iare |
3D plocha (3D face) |
1. bod |
x=3D1.,2. zadaný bod , y=3D1.,
4.zadaný bod |
shape, text, attribute, blok<=
span
lang=3DSK style=3D'mso-fareast-language:CS'> |
referenčný bod |
z otočenia objektu okolo jeho s=
mer.
vektora |
View = 211; rovina XY nového UCS je kolmá na smer aktuálneho pohľadu, počiatok sa nemení
X/Y/Z – otočenie aktu&aacut= e;lneho UCS okolo vybranej osi, voľba uhla pomocou klávesnice alebo zvolením dvoch bodov uhla vzhľadom na os X aktuálneho UC= S
Prev = 211; obnoví predchádzajúci UCS
Restore = – obnoví uložený UCS, pamätá si posledný= ;ch 10, neobnoví smer pohľadu
Del R= 11; vymaže UCS podľa mena
? – vypíše zoznam uložených UCS
World = 8211; nastaví WCS
Pri práci s UCS je vhodn&e= acute; zobraziť UCS nástrojovú lištu, kde sa nachád= zajú všetky voľby príkazu UCS názorne zobrazené. Prácu zjednoduší aj nástrojová lišta Viewpoint.
Príkazom UCSICON je mo= 382;ne nastaviť umiestnenie ikony UCS:
ON/OFF/All/Noorigin/ORigin <ON>:=
ON/OFF – ikona je zobrazená/nezobrazená
All – pre zobrazenie zmeny UCS i= kony vo všetkých výrezoch
NoOrigin= – klasická poloha ikony UCS
Origin &= #8211; ikona premiestnená do počiatku súr. systému
Ak je 0,0,0 mimo obrazovky potom bude = ikona v umiestnená vľavo.
Na zobrazenie pôdorysného pohľadu vzhľadom k aktuálnemu UCS je možné použiť príkaz PLAN. Príkaz PLAN ovplyvňuje iba aktuálny výrez, mení smer pohľadu, vypína perspektívu a vzťahuje sa k aktuálnemu UCS. Voľby príkazu sú: <Curr= ent UCS>/Ucs/World
Current UCS – regeneruje obrazovku v danom výreze a prekresl&iac= ute; ju pôdorysom vzhľadom na aktuálny UCS
Ucs R= 11; vytvorí pôdorys UCS s daným názvom, ktorý bol predtým uložený
World = 8211; vytvorí pôdorys vzhľadom na WCS